Femme Fatale

Autor: Jozef Lašan | 16.10.2011 o 1:59 | (upravené 16.10.2011 o 2:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

(upozorňujem hlavne svoju milovanú, že sa jedná o prepis mojej veľmi starej fikcie. Žiadna z postava nie je skutočná a prípadná podobnosť s reálnymi osobami je výsledkom fatalizmu...) Trhala kvety. Boli červené. Nemal som síce ani šain o aké kvety sa jedná a ani ktorého je dnes. Mnoho som toho netušil.



Keď hýrne časy slnka svitu

vybrali sa hľadať skrytú

múzu…

Stratili v tom prudkom chlade

rozhliadam sa po záhrade

ružu…

Hľadím mátam bez nádeje

i keď si tam každodenne

strácam…

V čiernej zemi telo zmizlo

letím tmou a čakám na dno

padám…

Nenápadnou štrbinou v brečtane som ju pozoroval. Mala krásne vlasy a hnedé oči.

Z tašky položenej na zemi som vybral “Taurus-27-7-9mm“. Poťažkal som ju v ruke a pomaly vydýchol. Tlmič sa mi niekde stratil. Horúčkovito som prehľadával tašku. Bez tlmiča to nejde.

krásna panna nebojte sa

nebolí to verte mi

čuť bude len prsk a

zriet svetielko vostred tmy

!TRESK!

“kurnik, posraný tlmič. Nikdy nie je tam kde má byť. A tak to potom vyzerá”

Z brečtanu vyletela guľka. Bola dutá, navrhnutá tak aby v tele obeti explodovala a čo najviac poškodila vnútorné orgány. Letela éterom. Prerazila tenučkú kožu na krku a…

!SQWAW!

Viac som nepočul. Bežal som. Rýchlo, zbesilo. Ako trestanec. Vidieť som nepotreboval. Presne som vedel čo sa stalo. Hotový ohňostroj. Krv lietala na všetky strany. Padala na zem ako dážď. Bol som prezradený. Keď telesne pozostatky labute čo pred chvíľou vzlietla z hladiny jazierka v parku dopadli na zem bol som už ďaleko. Osudové faux pas:

Hľadal som tlmič. Natiahol som ruku na spodok tašky. Ešte kúsok, ešte, ešte… Tresk! strelil som do luftu. Kvôli sprostej náhode bol celý môj plán v háji. A nie len žena ma citlivú spúšť...

Oklamali ma. Nie len jeden človek na tomto svete ma oklamal. Boli dvaja.

Večer som sa s ňou stretol. Hovorila mi niečo o tom ako nejaký grobian dnes v parku strieľal na labute. Počúval som ju no hľadel niekde za jej rameno. Do pozadia lži. Možno nie schválnej no krutej.

musí zomrieť…

Dostal som list. Doporučený. Vedel som od koho je. Vedel som prečo mi ho poslal. Vedel som, čo mi napísal.

skap. skap ty Bastard. skap.

Skapem. Možno skôr ako si myslíš.

Pripadal som si ako blázon. Stále dookola:

“si blázon”

“si blázon”

“si blázon”

a teraz refrén:

“si blázon”

“si blázon”

sólo:

“si blázon”

“si blázon”

a znova všetci

“si blázon”

“a oklamali ťa”

doznievalo mi to v ušiach:

“a oklamali ťa”

“oklamali ťa”

“klamali ťa”

Ráno som sa zobudil skoro. Nový deň. Nový nápad. Potreboval som ju vidieť. Obliekol som sa, skočil do botasiek a utekal. Pichalo ma v boku. Bolo mi na tiku. No stále som bežal. 6:25 som dobehol pod jej okno. Super. Čo teraz? Ak zazvoním zlynčujú ma jej rodičia skôr ako stihnem povedať: “do prdele”. Zavolám… Zvoní… Zvoní…

“haló” mala rozospatý hlas.

“poď dole”

“vieš koľko je hodín?”

“viem. máme málo času”

“počkaj”

Čakal som. Po asi piatich minútach sa objavila vo vchode. Mala síce rozospaté oči no bola krásna a okúzľujúca ako vždy. Pristúpila ku mne.

“Musíme sa porozprávať…”

“Dobre…”

“Včera v parku… si mala zomrieť. …

Nehľaď tak na mňa. Je to pravda”

“…”

“Pekne potichu. Padnúť na zem podťatá guľou z tohto: “ vytiahol som z vrecka Taurus 9mm.

“Bol som na sto percent rozhodnutý zabiť Ťa. No nevypálilo to dobre. Vypálilo to až príliš dobre. A teraz som pochopil ze ma oklamal a ja som tomu podľahol. Chcel som ťa zabiť no teraz som pochopil že ťa mám radšej ako čokoľvek iné na svete”

Pozrela na mňa. Oči sa jej leskli.

Cítil som, že je koniec. Vzal som Taurus a priložil ho k spánkom. Stlačil som spúšť. Vykríkla. Mlčky som odkráčal.

  • Nebola nabitá

 

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?