Ecce homo

Autor: Jozef Lašan | 29.9.2011 o 15:45 | (upravené 6.10.2011 o 17:15) Karma článku: 4,26 | Prečítané:  352x

Európa starne. Európa sa rozpadá. Európa krachuje. Európa sa extrémisticky liberalizuje. To všetko svedčí o rade procesov, ktoré nás posúvajú do budúcnosti. A pritom je to všetko iba naoko tak. Túto hrozivú dedukciu má na svedomí jedno košické sídlisko.

Trojizbák do prenájmu na Terase vás vyjde približne na päťsto eur mesačne. Pár metrov štvorcových, alebo skôr kubických, vášho sveta. Panelový úľ okolo skrýva stovky podobných svetov a príbehov. Najlepšie sa čítajú z balkóna, keď už zapadne slnko a cez neúplne zatiahnuté žalúzie preblikávajú obrazy z televízora, kuchynské neónky a mihotavé svetielka sviečok. Všetci sme si rovný. A minimálne na prvom býva každý. V rozprávke by zaznel zvonec a žili by sme šťastne. No realita ponúka aj iné formy rozkoše a šťastia ako tie rozprávkové. Veď čo je to večná láska, pevné zdravie a piatkové posedenie pri telke oproti úplne novej realite. Trojizbák do prenájmu na Terase vás vyjde približne na päťsto eur mesačne. Nič moc to nie je ale je to kúsok vášho sveta. Čo by ste však povedali keby ste za pár autogramov a zopár fragmentov duše získali celkom novú súkromnú realitu? Tých teda v dnešných dňoch na Terase pribúda ako húb po daždi. Absolútne izolované od vonkajšieho sveta obohnané vyzývavou domobranou. Múry sú vyššie a vyššie, brány pevnejšie. Ostnatý drôt zdobí tie zvlášť nebezpečné miesta. Kamerový systém monitoruje myšacie večierky v podzemnom parkovisku a strážna služba je neustále v pohotovosti... Tento článok nemá za cieľ spochybňovať ľudí čo si doprajú pekné bývanie za statočne zarobené peniaze. Prirovnávať zmluvy s realitnými spoločnosťami ku zmluvám s Belzebubom a už vôbec nie vyvolávať rasovú neznášanlivosť či nebodaj polemizovať nad „dokonalosťami“ komunizmu. Je to len metafora. Poeticky smutná a prozaicky pravdivá metafora. Európa starne. Európa sa rozpadá. Európa krachuje. Európa sa extrémisticky liberalizuje. To všetko svedčí o rade procesov, ktoré nás posúvajú do budúcnosti. A pritom je vývoj celkom opačný. Napriek týmto faktom sa vraciame späť. Preskakujeme všetky myšlienky novoveku, krvácania stredoveku, obdobie rímske i keltské až prichádzame k prvopočiatkom spoločnosti. Stojím na balkóne. Okná pomaly potemneli. Len v novostavbe obďaleč stále vyhráva groteskná muzika. Žiara jej okien sa pomaly utápa v temnote sídliska ako loď, na ktorej sa i v hodine dvanástej spieva a hoduje. Nová realita ju nakoniec aj tak potopí. Prichádzajú. Cez plecia majú igelitové tašky, v rukách palice a na nohách biednu obuv. Sú strapatí a neupravený. Zbierajú odpad dávno mŕtvej spoločnosti. Zvyšky ideálov, svetov, snov a rozprávok. Od smetiaka k smetiaku a od liehovín ku liehovinám. Vrhajú prázdny pohľad na všetky neznáme bytosti, ktoré ešte nepohltila temnota. Napredujú pomaly, akoby ospalo. Veď len nedávno ich splodila spoločnosť. Jeden z nich náhle zastavil priamo pod mojim balkónom a oprel sa o železnú tyč čo držal v ruke. Tvár obrátenú k východnému obzoru jemne osvetlilo slnko nového dňa. Hľa človek. Novodobý lovec- zberač.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?